ÚvodPoznanie spod Arunačály LOGO

Výrok Ramanu

Vesmírny poriadok (vyšší princíp) kontroluje osud duší podľa ich prarabdha karmy (karma, ktorú si prinášame pri narodení). Čokoľvek je súdené – predurčené, že sa nestane, tak sa nestane. Aj keď sa budeš snažiť o to ako chceš. Čokoľvek je súdené – predurčené, že sa stane, tak sa stane. Aj keby si tomu chcel akokoľvek zabrániť. Takto to funguje. Preto najlepšie čo môžeme urobiť, je zostať v tichosti. Bhagvan Ramana Mahariši

O Ramanovi (1879 - 1950)

R. 1896 ako 16-ročný chlapec prekonal zážitok blízky smrti a prenikol do podstaty života. O pár rokov sformuloval priamu cestu k sebapoznaniu, ktorá sa rozšírila do celého sveta pod názvom „átma-vičara t.j. sebaspytovanie „Kto som?“ a stala sa jadrom jeho učenia. Text nezmenil.

Odporúčame

http://www.rudolfskarnitzl.cz/ http://www.slovindia.sk/r-21-aktuality http://brahmakumaris.org/

Výroky na zamyslenie

Učte tým, že ste. Namiesto toho aby som učil druhých rozprávaním, najlepšie ich naučím keď budem sám tak robiť. V dnešnom svete ľudia sú zaplavovaní slovami, informáciami, radami a učeniami ale čo chýba je viditeľný dôkaz cností v skutkoch. Byť modelom cností v skutkoch znamená: zanechať nezmazateľný dojem v niekoho mysli a v srdci. Dnes by som chcel byť žijúcim príkladom lásky... Brahma Kumaris

Ramana Ramana Ramana
  • Úvod
  • Poznanie spod Arunačály

Poznanie spod Arunačály

Na ceste do južnej Indie za sebapoznaním na prelome rokov 2015 – 2016 sme stretli predstaveného Athithi ášramu  – Swamiho Hamsánandu, ktorý nás zasvätil do svojej spirituálnej cesty. Verí v Jedno. Je čelným predstaviteľom svetovo uznávanej školy Ramana Maharishiho z Arunačály. 

Je Boh hinduistov iný ako Jahve?

Hinduistická tradícia vychádza zo Satsanatan Dharmy. Je to pôvodné učenie niekoľko tisíc rokov pred Kristom, ktoré sa datuje do obdobia judaizmu. Dharma je učenie o pravde, o našom vzťahu k Bohu.  V staroveku Indovia skúmali vzťah medzi človekom a vesmírom. Zistili, že je tu Brahma – kozmická entita – Boh. Tí, ktorí sa rozhodli pre poznanie Boha a zriekli sa svetského života, sa nazývajú brahmani.

Zistili, že Boh – Brahma je všadeprítomný, a v človeku ako večná duša – Átma. V jadre Brahma = Átma. Nie je miliardy ľudí a miliardy átma, ale Jeden.  Inými slovami, slovami genetikov – pochádzame z jednej Evy a nie sme miliardy ľudí sťaby miliardy stromčekov, ale jeden Strom s miliardami konárov. Je Jedno – TO. Stará védska mantra „TAT TWAM ASI“ znamená  „TO si ty“. Je len TO. A tak je v jadre hinduizmus  monoteistické náboženstvo. Triada Brahma-Višnu-Šiva sa vysvetľuje ako tri skupenstvá vody (pevné, kvapalné, plynné). Ide stále o to isté.

Prečo sa považuje hinduizmus bežne za polyteistické náboženstvo, mnohobožstvo? Lebo ide o veľmi staré náboženstvo, jedno z najstarších na Zemi. Napr. na Malte je 365 funkčných kostolov a chrámov, zasvätených rôznym svätcom, napr. sv. Pavlovi, sv. Petrovi, sv. Jakubovi, atď. To však neznamená, že ide o mnohobožstvo. Podobne svätci, zbožštení časom, ako Krišna, či Ráma, Lakšmana, alebo Višnu sú inkarnácie, narodení na Zemi, ktorí získali osvietenie a mali svojich nasledovníkov. Tak ako sv. Pavol, či sv. Peter. Ale kto navštevuje katedrálu sv. Petra ešte nie je stúpenec polyteizmu.

Na druhej strane mnohí veriaci, napr. z vidieka, ľahšie prejavia lásku a oddanosť svätcom, ktorého príbeh poznajú, ktorý žil v ich regióne, než bezforemnému Bohu, ktorý podľa hinduistov má kvalitu SAT a ČIT („som, ktorý je“ t.j. vedomá existencia seba samého). Podobne sa predstavil Jahve Mojžišovi „som Ten, ktorý je“.  

Ak sa však zahĺbime viac, tak TO má ešte esenciu okrem SAT a ČIT (bytie a vedomie) aj ÁNANDA – blaženosť, spokojnosť, radosť. Osvietený človek je prebudený, vedomý svojej celistvosti a šťastný, trvalo. Nielen existujúci, vedomý svojej existencie.

Tu nejde o to, že by neexistovali v stave osvietenia žiadne problémy, konflikty, starosti, ale osvietený človek sa necíti konajúci, veď Boh je konajúci. Aj keď JAHVE riešil mnoho problémov,  zachránil Noeho s rodinou, zrejme necítil plač, smútok, hnev či zadosťučinenie, ale bol konajúci, spravodlivý.  Nenosil „ružové okuliare“, ale videl ľudí a veci pravdivo. A podľa toho sa veci z Jeho vôle aj diali. Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak na Zemi.... O tom to celé je, prestať byť egocentrický, egoista a nechať pôsobiť Jeho vôľu. A toho sa držia aj hinduisti.

 

 Swami Hamsánanda

Na ceste do južnej Indie za sebapoznaním na prelome rokov 2015 – 2016 sme stretli predstaveného Athithi ášramu  – Swamiho Hamsánandu, ktorý nás zasvätil do svojej spirituálnej cesty.  Verí v Jedno.  Je čelným predstaviteľom svetovo uznávanej školy Ramana Maharishiho z Arunačály. Mimochodom Ramanova prvá kniha v cudzom jazyku vyšla v češtine v r. 1939. Ramana patrí k popredným duchovným  majstrom, ktorý získal osvietenie v 16-tich rokoch.

Duchovné meno Maharishi získal  podľa svojich veľkých znalostí Véd. Napriek tomu, že žil v novoveku. Maharishi znamená Veľký riši t.j. vizionár, prorok . Rišiovia žili v staroveku.

Po príchode do Athithi ášramu, v ktorom býval jeden z našich účastníkov a organizátorov tejto púti – Ivan, sme dostali biely indický čaj s koreninami. Ivan nám v krátkosti vysvetlil, prečo uprednostnil pobyt v tomto ášrame. Bolo to z dôvodu dodržovania „mouny“ (ticha).

Indovia nezaraďujú všetky náboženstvá na jednu úroveň, ale chápu, že každý človek má rôznu kapacitu a duchovnú úroveň pochopiť jednotlivé zrnká múdrosti a inštrukcie. Nie každému sa podarí získať osvietenie. Dokonca  sa dá akcelerovať mentálno-spirituálny rozvoj. Áno, podobne ako v kresťanstve a judaizme, či islame je jedna z ciest ako „bhakti joga“, ktorá je postavená na viere a oddanosti Bohu. Na tejto ceste je potrebné Boha milovať (bhakti = duchovná láska).

Ale spýtajme sa sami seba úprimne, či máme vieru aspoň tak veľkú ako horčičné semiačko?

Potom sme  prišli do meditačky, kde nás čakal usmiaty  učiteľ Hamsánanda.  Za ním bola socha Ramanu . Privítal nás slovami, že Arunačála (posvätná hora v tomto pútnickom mestečku, kde celý život pôsobil Ramana Maharishi) nás víta a ako každý dobrý hostiteľ, chce poskytnúť svojím priateľom pohodlie, aby sa dobre cítili.

Arunačála garantuje 3 veci. Podobne ako potrebujeme  uspokojiť 3 potreby – jesť, mať strechu nad hlavou a oblečenie, to sú telesné potreby. Potrebujeme aj niečo iné ako uspokojovať iba telesné potreby. Súvisí to s našim vedomím a mysľou. Naša myseľ je ako oceán. Rozbúrená. Vlny prichádzajú a odchádzajú. Tak ako keď zjeme potravu a keď to preženieme, máme žalúdočné problémy a potrava nám leží v žalúdku, trpíme, kým ju nevyvraciame. Aj životné udalosti sú niekedy boľavé – nechápeme ľudí, ani oni nechápu nás a vzniká problém, ktorý nás zaťažuje. A keď to nevieme prežuť, tak trpíme a máme potrebu to vyvrátiť. Napr. máme dobrého priateľa, s ktorým si roky rozumieme a my sa s ním rozvadíme a nechceme ho vidieť. Myslíme si, že keď od neho odídeme, tak sa to vyrieši.

Nie, len sa problém potlačil do podvedomia. A keď to príležitostne vylezie, tak to bolí.

Takto Arunačála garantuje :

  1. Pohladenie. Vie si nás pritúliť, dáva lásku, krásu, aby sa zahojili rany, s ktorými prichádzame.
  2. Dáva učenie a vedenie.  Jedná sa o učenie Ramana Maharishiho Kto som ja? Táto technika je známa ako sebaspytovanie (ATMA VIČÁRA). Chce to pohrúžiť sa do seba a prestať byť rozptyľovaný vonkajšími podnetmi. Iba v meditácii sme schopní spoznať, kto sme. Ako? Hovoríme: mám dom, mám auto, mám hodiny, ale nie som ani dom, ani auto, ani hodiny. Mám telo, podobne ako mám dom, či hodiny. Nie som ani dom, ani telo, ani myseľ – tam sú moje stereotypy, chúťky, či mám rád čaj alebo kávu, pocity, atď. Myseľ je ako oceán, na povrchu sú vlny: prichádzajú a odchádzajú. Keď je niekto na pobreží, tak môže plávať sem –tam. Točiť sa dookola, zvykneme hovoriť. Pozorovateľ plavca sa pýta, prečo to robíš? Točíš sa dookola? Plavec odpovie: je to telesne príjemné. Ale je tu aj niečo dôležitejšie ako telesné pocity a myseľ. Je to dno oceánu – dno mysle. Myseľ na povrchu má vrstvu vedomia, pod ňou vrstvu podvedomia – tu sa zhromažďujú potlačené problémy, starosti, konflikty a vytvárajú bariéru. Bránia ponoriť sa na dno mysle, kde už nie sú povrchové vlny, ale lotosový kvet, perla, naše pravé JA (Átma).  Keď vyčistíme podvedomie, nebudeme pokračovať vytesňovať problémy do podvedomia, ale ich budeme riešiť, chápať iných, vidieť veci aj ich očami, potom sa až dokážeme ponoriť na dno a zistíme, že je tam Tretie.
  3. Drahokam – JA. Keď žijeme sťaby telo, či myseľ,  tak plávame, žijeme na povrchu, točíme sa v svojej nevedomosti dookola,  ako plavec, ktorý pláva sem-tam. Nevidíme dno a nepoznáme sa „kto sme“. Identifikujeme sa klamne s telom, mysľou, emóciami.  Ako sa dostať na dno?

Vzal mobil do rúk a vysvetľoval: hore je povrch, pod nim podvedomie, na spodku dno. Na povrchu prežívame rôzne problémy, bolesti. Myslíme si, že keď pred nimi utečieme, tak sme ich vyriešili. Nie. Len sme ich potlačili nižšie.  A tam postupne vzniká bariéra v podvedomí, ktorá nám nedá dostať sa k jadru, na dno mysle. Len omieľame dookola staré problémy, v novom šate. Aby sme to vyčistili treba začať meditovať, poznávať JA. Meditácia je ako napiť sa z prameňa lásky – myseľ je potom bezmocná, poslúcha. Ten drahokam je láska, pravda, krása, múdrosť, spravodlivosť. Postupne meditovaním sa znečistená myseľ naplní láskou, dobrom, súcitom.

Meditácia je o pohrúžení a sebaspytovaní Kto som? Ak to dokážeme, účinky prídu. Ale je aj alternatíva pre tých, ktorým sa nedarí meditovať.  Je to Alternatíva meditácie -  odovzdanosť a láska k učiteľovi. Niekto vidí učiteľa vovnútri, iný vonku. V tomto prípade treba učiteľovi veriť, dôverovať a môžeme mu odovzdať všetky naše problémy, ako keď automechanikovi odovzdáme pokazené auto, nech ho vyčistí a opraví. Majster nás miluje a dá nám to pocítiť. Ako Arunačála si nás pritúli, naplní láskou. Vlastne je to jemný prúd energie, ktorý vyžaruje. Neha. Keď nás naplní láskou, už neriešime žabomyšie problémy, nevolíme medzi tým či iným partnerom, ale milujeme všetkých rovnako. Netápeme.

Učiteľ  Swami Hamsánanda sa narodil v rodine brahmína. Ako 25-ročný pracoval v banke. Od 8.rokov dodržoval rituály, spieval modlitby, mantry denne 108-krát. V 70. rokoch minulého storočia v tom čase objavil v práci škatuľu, ktorá tam ležala a nikto si ju ani nevšímal a nikto ani nevedel ako sa tam dostala. V nej objavil knihu Ramana Maharishiho „Kto som ja?“ z roku 1940, o ktorej pôvode rovnako nikto nemal ani tušenia... Bola tam i kniha anglického filozofa a cestovateľa Paula Bruntona, ktorý žil s Ramanom 2 roky. Obe knihy ho silne oslovili a urobili šťastným, naplneným. Niekoľko mesiacov ešte recitoval mantry, ale potom už nedokázal pokračovať v starom spôsobe života. Aj keď bol povýšený v zamestnaní a mal nastúpiť do banky v Mumbai, rozhodol sa odísť do Ramanashramu, do Arunačály, kde je dodnes.  Šťastný a naplnený. Nemal v úmysle založiť ášram Athithi, ale začalo to nevinne. Jeden Ind z Mumbai ho pravidelne navštevoval a volal do Mumbai. Jedného dňa teda vycestoval a navštívil ho. V hale domu stretol ženu, ktorá učila manželku tohto  známeho šiť oblečenie a práve mali spolu poslednú lekciu. Ale na druhý deň sa znovu vrátila a pýtala sa na Swamiho, darovala mu časopis. Bol písaný v inom miestnom jazyku, ktorému nerozumel. Swami sa vrátil do  Ramanashramu a stretol človeka, ktorý vedel tento jazyk a preložil mu jeden článok, v ktorom sa písalo o uznávanom sochárovi z Mumbai, ktorý vytesal veľa sôch, ale jedna ho naplnila šťastím – socha Ramanu Maharishiho. 

Raz prišla do ášramu táto mladá žena, učiteľka šitia, ktorej zomrel otec. Povedal jej o tom článku a vyslovil meno sochára. Ona ho zopakovala a dodala, je to môj otec. Potom ho pozvala k nim do otcovho ateliéru, kde bolo veľa sôch, aj Ramanova. A darovala mu ju. Sochu bolo potrebné niekde dať, a tak jeden človek mu daroval pozemok, aby postavil malý ášram. Iný mu daroval susedný pozemok, iný nakúpil stavebný materiál, iní vyhrnuli rukávy a budovu postavili . Dnes je Athithi ášram považovaný za jeden z najlepších v malebnom mestečku pri Arunačále. A stal sa domovom pre mníchov a mníchov seniorov. Je tu ordinácia lekára, vzdelávanie a starostlivosť  o chudobné deti a siroty. Obživu tu nájdu aj kravy.

 A stále usmiaty Swami  Hamsánanda, ktorý sa vo veku 26 rokov prestal identifikovať so svojím telom, i mysľou a ponoril sa na dno mysle pre drahokam. Napil sa z prameňa lásky a ako znalec  TO – Jedno, svojou láskou plní aj nás ostatných.

Aj o tom je náš život tu na Zemi, aby sme sa vzájomne spoznávali a pochopili, že to chce spojiť sily a vzájomne si pomáhať. Veď  ako sa recituje vo védskej mantre „jeden svet – jedna ľudská rodina“.  Nech sú všetky bytosti na Zemi šťastné.

 

Anna Galovičová

 

India, január 2016.

 

 

 


K tomuto článku nebol doposiaľ priradený žiadny komentár!

Pridávať komentáre môžu len registrovaní užívatelia.